Klamstvo v živote – život v klamstve

Voľakedy sa ľudia hanbili, keď boli pristihnutí pri klamstve. Dnes nad tým iba pokrčia plecami a ide sa ďalej. Tak veľmi sme si zvykli na klamstvá vo všetkých oblastiach života, že sa na ne dívame ako na čosi normálne, bez čoho sa dnešný človek sotva zaobíde. V slove „nečestnosť“ sa skrýva aj slovo „česť“. Kedysi to bol pojem, ktorému ľudia pripisovali väčší význam, než zlatu alebo majetku. Luhár bol človek nečestný. Bola to potupa, ak niekoho tak označili.

            Odvtedy, ako prví rodičia podľahli satanovej lži, je človek duchom lži nainfikovaný.

V minulosti si to ľudia aspoň uvedomovali, že keď klamú, dopúšťajú sa neprávosti. V našej spoločnosti sa Bohu a Jeho slovu venuje v živote čoraz menej priestoru a čím viac sa človek vzďaľuje od svojho Stvoriteľa, tým je menej dôstojnejší. Už sa za svoj hriech ani nehanbí. Človek bez hanby je však aj človek bez svedomia.

Ako deň a noc

„Ja som pravda,“ hovorí Ježiš Kristus o sebe, a diabla nazýva „otcom lži“. Tak, ako Boží Syn stojí na princípoch pravdy, rovnako je satan reprezentantom lží, klamstiev a podvodov. Podľa svedectva Biblie sú všetci ľudia vo svojej prirodzenosti luhármi (ep. Rimanom 3,4) Pritom nejde o jednotlivé priestupky, ale o zásadný postoj voči Bohu, o osudovú lož, ktorá tvrdí, že sa človek zaobíde bez Boha. Nevera nie je nič iné, ako vedomé odmietnutie pravdy v Ježišovi Kristovi a prijatie lži.

Preto v konečnom dôsledku lož určuje život v každej oblasti a ukazuje, ktorému duchu človek patrí. Ústrednou myšlienkou hnutia New Age je predstaviť Boha zároveň ako dobro i zlo, ako pravdu i lož. Aké zaslepenie!  V Božom slove čítame: „Boh je svetlo a niet v ňom žiadnej tmy“ ( 1. list Jánov 1,5)

Lož a pravda sa od seba líšia tak, ako noc a deň, ako tma a svetlo. Bezbožník je zaslepený a nachádza sa v zajatí lži. Ježiš povedal veriacim Židom: „...a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Ján 8,32)

To znamená, že človek, ktorý pozná Božieho Syna a dôveruje mu, zmenil svojho pána. Zamenil životný princíp lži za princíp pravdy. V Ježišovi Kristovi nie je žiadna faloš, nijaká nepravdepodobnosť. Nielenže hovorí pravdu, ale sám je pravda.

Účel svätí prostriedky

            Klame sa vo všetkých rovinách života. Politici dávajú nesplniteľné sľuby, len aby sa dostali k moci. Obchodníci predražujú tovar, len aby dosiahli zisk. V reklame sa vychvaľujú výrobky, len aby sa dobre predávali. Manželia sa navzájom podvádzajú, rodičia klamú deti, deti učiteľov.

            Klamstvá a podvody sú súčasťou nášho každodenného života. Aj keď sme si už na to zvykli predsa cítime sklamanie.

Prečo človek klame?

Človek má oddávna strach prevziať zodpovednosť za svoje konanie, priznať sa k svojim chybám. Potrebuje si pomôcť klamstvom, ospravedlňovaním, lebo inak by stratil tvár. Strach z odmietnutia, zneváženia a zo straty lásky ho ženie ku klamstvu. Aj tu vidíme pri práci Božieho nepriateľa, ktorý sa usiluje prevrátiť to, čo Boh povedal vo svojom Slove: „Keď chodíme vo svetle, máme spoločenstvo jedni s druhými a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ (1. Ep. Jánova 1,7) Iba tam, kde je úprimnosť a pravda, je možné odpustenie a pravé spoločenstvo.

Človek bez Boha stratil svoju identitu, svoj význam. Preto sa kŕčovito usiluje o zvýšenie svojej hodnoty a dôležitosti. Robí to tak, že klame seba i svoje okolie Predstiera, že je kýmsi, kým v skutočnosti nie je, ukazuje svoju „lepšiu“ stránku, ušľachtilé pohnútky, hoci hnacou silou jeho konania je egoizmus. Prečo žiaci pri skúške opisujú? Zo strachu, že ich budú pokladať za menej bystrých, než sú ich spolužiaci. Aj v spoločnosti platí, že inteligencia a krása sú čímsi cenným. Ale i to patrí medzi lži súčasného života. Naša hodnota nezávisí totiž od výkonu, inteligencie alebo krásy, ale sa zakladá na Božej láske k človeku. Sme mu takí vzácni, že za nás dal svoj život a tak nás oslobodil. Len v tejto láske leží naša hodnota. Ako toto poznanie oslobodzuje! Napriek všetkému, čo nás obmedzuje, napriek všetkým nedostatkom! Netreba sa nám hnať za falošnými hodnotami.

Sebaklam

            Zdalo by sa, že v kresťanovom živote už klamstvo neexistuje. Teoreticky je to pravda, ale skutočnosť je, žiaľ, iná. Prečo?

            Keď človek odovzdá svoj život Ježišovi, Boží nepriateľ stráca na neho svoj vplyv. Jeho úmysly sa však nemenia. Kresťan už síce nie je jeho vlastníctvom, napriek tomu sa satan usiluje urobiť ho neužitočným pre Božie zámery, priviesť ho k pádu. Mnohí ľudia majú aj po svojom obrátení komplexy menejcennosti a nedostatok sebavedomia. Tieto záporné pocity sú v nás hlboko zakorenené. Myšlienky typu „ja nie som nič“, „ja nič nemôžem“, by sme mali zhodnotiť ako klamstvá a odmietnuť ich. Ak tak neurobíme, budú živnou pôdou pre ďalšie lži. A to môže viesť napríklad k rozširovaniu klebiet a znevažovaniu iných. Človek sa potom sám cíti akoby lepšie. Najhoršie na tom je, že často opakovaným klamstvám nakoniec sám uverí. Keď sa pristihneme pri klamstve, nesmieme to zľahčovať, ale vyznať a prosiť o odpustenie. Satan nám v tom bude brániť. Bude nám nešepkávať, že v očiach ľudí stratíme na cene. Opak je však pravdou. Ak sa nepostavíme vážne proti lži, bude naše svedomie reagovať čoraz slabšie, až sa celkom otupí. Človek sa po čase stane imúnny voči vnútornému hlasu a jeho život bude pokračovaním sebaklamu. Stane sa pre prácu na Božom diele nepotrebný.

Výchova k pravdivosti

            Už dieťa je dosť rafinované, ak ide o hľadanie výhovoriek, o postavenie situácie do iného svetla, o presun viny na iných, alebo o jej zatušovanie a zahmlenie. Rodičia a vychovávatelia sú v nebezpečenstvo, že taký jav budú podceňovať. Možno to ani sami nemyslia s pravdou celkom vážne. Dieťa si rýchlo všimne, ako dospelí reagujú na určité situácie a podľa toho aj koná. A tak pravdivosť sa začína u nás. Musíme cieľavedome chodiť vo svetle, musíme byť citliví na klamstvá, na ktoré sme si snáď už zvykli. Zmysel pre pravdu nemôžeme dieťaťu naliať lievikom, ale môžeme výchovne pôsobiť na jeho svedomie. Výhovorky a klamstvá preto nesmieme podceňovať. Klamstvo ničí dôveru. A bez dôvery nie je možné spoločenstvo. Dieťaťu musíme neustále prizvukovať, ako sa lož vypomstí: na miesto dôvery nastúpi nedôvera. A tam, kde vládne nedôvera, je neistota i strach. Stretávame ich na každom kroku, sú ovocím klamania. Už sa nedá na nič spoľahnúť. Slovo, či prísľub už nič neznamenajú. Tak sa však žiť nedá!

            Niekedy, možno až príliš často je pravdivosť spojená s nevýhodou. Kto nestojí o výhody, dosiahnuté pomocou klamstva, je považovaný za hlupáka. Žiak, ktorý si nepomohol odpisovaním, aby získal lepšiu známku, je v očiach spolužiakov prinajmenšom čudák. Ale pozor: neprimieša sa k ich nechápavosti aj istý druh úcty? Úcty k človeku, ktorý je ochotný kvôli pravde stratiť výhodu. Či nemal Ježiš na mysli práve to, keď nám hovorí, že máme byť na svete svetlom a soľou? Svetlo odkrýva, soľ v rane štípe. Správne postoje ľudí nás samých konfrontujú a stávajú sa podnetom k obráteniu, k oprave kurzu. A to je úloha, ktorú máme všetci, čo patríme Ježišovi Kristovi.