Ocenenie pre tých najnenápadnejších

Pán Ježiš si raz postavil pred seba sedem ľudí (presnejšie povedané zborov) a hodnotil ich. S každým z nich prechádza ich situáciu, dáva najavo, že ich pozná a vie, ako na tom sú, a potom ich hodnotí. K piatim z nich má výhrady, niekedy aj vážne, ale dva zbory prechádzajú bez výhrad.

Viete, čím sa tie dva "úspešné" zbory odlišovali od tých ostatných? Boli to zbory utlačované, v súžení, v chudobe, bezmocné, presnejšie povedané –  len s malou mocou – v porovnaní s tými, ktoré sa mali čím vykázať a byť na čo hrdé.

Musel som si znovu premyslieť, čo vlastne má zmysel, čo hodnotí Boh. Nie som príliš ovplyvnený tým, čo si cenia ľudia, čo odo mňa očakávajú? Koľkokrát som počul: "Ale ty ako kresťan by si predsa mal ..." Nie, nemusíme brať ohľad na očakávania ľudí.

Porovnanie jednotlivých zborov sa ma dotklo najmä preto, že som ovplyvnený snahou byť videný a byť ocenený. Dnešné prostredie, v ktorom žijeme, je plné tejto snahy. Hovorí sa: "Kto nie je na internete, ako keby ani nebol." Na sociálnych sieťach sa každý snaží získať čo najviac lajkov, každý web chce mať čo najväčšiu návštevnosť, každá televízia čo najväčšiu sledovanosť. A my sme sa tomu prispôsobili a vidíme svoju hodnotu v tom, keď nás je vidieť, keď nám ľudia dávajú dobré referencie.

Čo však oceňuje Pán? Myslím, že ľudí v jednotlivých zboroch –  rovnako vtedy ako dnes – prekvapuje to, čo Pán oceňuje, alebo na druhej strane, k čomu má výhrady.

My sa snažíme pracovať pre Pána, byť usilovní a on Efežanom vyčíta, že to robia bez lásky, Pergamoňanom, že tolerujú nejaké teórie (učenie), ktoré by tolerovať nemali. Zbor v Sardách upozorňuje, že nestačí, keď si hovoria "Živý zbor" (možno taký kedysi bol), keď v skutočnosti je to dnes zbor mŕtvy alebo prinajmenšom umierajúci. Laodičania už boli na vrchole, všetko dosiahli a užívali si svoje bohatstvo. Vôbec si neuvedomovali, že Pánovi vadí ich vlažný postoj, spokojné odpočívanie a to, že v skutočnosti sú chudobní, slepí a nahí.

Čo na druhej strane Pán oceňuje? Čo od nás očakáva? Vrelú lásku a oddanosť miesto množstva rutinne odvedenej práce, pri ktorej sa cítime umorení a často s výčitkami, že za ňu máme malú odmenu. Vyhľadáva vernosť a to, aby sme sa nenechali ovplyvniť falošnými náukami (ktoré majú často spoločný znak v tom, že ich nositeľom ide o hmotný prospech). A na zbore vo Filadelfii oceňuje jeho vernosť k Jeho slovu, vernosť v tom, že Pána nezapreli.

Čítanie Zjavenia sv. Jána 2. – 3. kapitoly ma burcuje k tomu, aby som sám prehodnotil, o čo mi ide. Tlačí ma to k modlitbe:

"Pane, vzdávam sa tých pominuteľných hodnôt, ktoré mi moje prostredie vnucuje ako mierku, už nechcem hľadieť na úspešnosť medzi ľuďmi, ale sa zameriavam na to, čo sa páči Tebe: opravdivosť, rýdzosť, súlad s Tvojím Slovom, láska.
A chcem pokračovať v usilovnej práci a vytrvalosti. Amen."

Ako bude znieť vaša modlitba?