Pán je naším sprievodcom

"Keby som kráčal hoci temným údolím,
nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou;
Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú."
                                                        Ž 23,4

Akú istotu dávajú tieto slová aj na smrteľnej posteli! Koľkí si ich s vďačnou radosťou opakovali v hodine smrti! Tento verš však hovorí aj k tým, ktorí sú v plnosti života a bojujú so silným strachom. Niektorí – ako apoštol Pavol – musia dennodenne pochovávať svoje sklony k zádumčivosti. Podľa Bunyana musíme prejsť údolím tieňov smrti oveľa skôr, ako dorazíme k rieke vody života.

Mnohí sme už viackrát prešli tmavým a strašidelným priesmykom „tieňov smrti“ a môžeme vydať svedectvo, že iba skrze Božiu milosť sme obstáli uprostred temných myšlienok, strachu a depresie. Božia moc nás držala a podopierala, keď nás niečo ohrozovalo a úplne sme klesali na duchu. Cítili sme sa úplne zronení a stiesnení, ale vydržali sme, lebo sme vedeli, že Veľpastier je blízko, a verili sme tomu, že svojou mocou odvráti smrteľný úder nepriateľa.

Ak nás zatemnia zlovestné mračná smútku, chváľme Boha s tichou, celou dôverou, zloženou v Neho!

          C. H. Spurgeon, Sýpky Božích zasľúbení