Kto toto všetko vyskúšal
a už len spomienky mu zostali
nech zaloví dnes v pamäti
Čo zažil dávno kedysi
nech vysype tu pred nami
Rodičia boli autoritou
Milí aj prísni – podľa potreby
Už od mala nás učili
s modlitbou vstávať aj ísť spať
Ďakovať za jedlo pri stole
Nábožnou piesňou Boha velebiť
V škole žiak musel poslúchať
Tam hlavné slovo mal vždy učiteľ
A v triedach malí - potom veľkí
počúvali aj svoje učiteľky
Dnes povolanie učiteľa
už nespája sa s úctou
ako voľakedy
Učiteľov málo máme
Nechce sa im – do tej biedy
Jediný Učiteľ čo verne zostáva
a chce nás učiť bez odmeny
je Ježiš – priateľ detí
V múdrosti a v láske
od vekov nepremenný
Tak s Ním len poďme radostne
aj v novom školskom roku
každý do svojej lavice
Ochotne učme sa žiť podľa Biblie
Tej Jeho vzácnej učebnice
Oľga Adamkovičová
(1.9.2024)