Šťastie

                "Hovorím Hospodinu: Ty si môj Pán!
                 Niet pre mňa šťastia mimo Teba!"     Žalm 16:2

Náš osud vo večnosti závisí od toho, kto alebo čo je naším ’šťastím’, kým žijeme tu na svete.
Pán Ježiš nám ukazuje muža, ktorý si užil svoje šťastie počas života (L 16:19-31; (boháč a chudobný Lazar). Nakoniec kvôli tomu skončil v zatratení.

’Šťastie’ neznamená to, že tento muž sa mal dobre, kým žil. Mnohí ľudia sa majú dobre mnohorakými spôsobmi práve preto, že sú požehnaní Bohom. A Božie Slovo hovorí, že "Pán neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony". (Ž 84:12)
’Šťastie’ je to, čo dáva ľudskému srdcu celé a úplné uspokojenie. Å šastie je to, načo je ľudské srdce zamerané a to, z čoho sa srdce skutočne teší. Ak niečo takto uspokojí človeka a ide to pomimo Boha, je nemožné, aby bol človek spasený.
Aký zničený bol ten bohatý muž vo svojej duši, vidíme na jeho modlitbe, ktorú sa modlil v podsvetí. Človek by si pomyslel, že bude prosiť o svoje spasenie, o večný život, o odpustenie hriechov, alebo o niečo iné. Ale to nerobí z jednoduchého dôvodu. Je nemožné pre jeho dušu prosiť za niečo také. On prosí o kvapku toho, čo mal ako svoj život, svoje šťastie vo svete. Ale Pán Ježiš ukazuje, čo to znamená byť zatratený. Je to ešte vážnejšie, ako to Ježiš obrazne predstavuje u muža, ktorý mal svoje šťastie tu, kým žil na svete.
S tým, o koho sa Boh stará, je to presne opačne. On nenachádza šťastie v ničom na tomto svete. Aj keby bol bohatý a mal sa veľmi dobre na tomto svete, nijako to nemôže uspokojiť jeho vnútorného človeka. Napríklad Abrahám - bol bohatý, ale nikdy sa neuspokojil len s týmto svetom.
Preto sa o nás, ktorí veríme, Boh stará tak, že musíme vyznať: niet pre mňa šťastia mimo Teba. Keď Ťa mám, nemám chuť na nič iné na svete!

     Øivind Andersen,  www.evs.sk