K veci

V starovekom Blízkom východe vstupoval kráľ do miest na vojnovom koni, aby vyjadril svoju vojenskú moc, obzvlášť keď vstupoval do novodobých miest, kde mohla byť jeho vláda považovaná za nelegitímnu, alebo sa mohla stretnúť s podozrením alebo úplným odmietnutím. Výnimkou z tohto zvyku bolo, keď milovaný kráľ vstupoval do svojho hlavného mesta. Tam vstupoval na oslovi ako dobromyseľný kráľ.

Je to Ježiš, ktorý kladie život za svoje ovce, aby sme mohli mať pokoj s Bohom a s inými ľuďmi. A je to Ježiš, ktorý jedného dňa prinesie svetu večný mier skrze svoj návrat. Medzitým tu sú obdobia sklamania a utrpenia, pri ktorých môžeme niekedy strácať nádej, že Boh splní svoj prísľub. Nespravodlivosť sveta nás môže robiť cynickými. V takýchto časoch musíme premýšľať o Ježišovi ako o našom dobrom pastierovi a pamätať na to, že pretože položil život za svoje ovce, jedného dňa budeme „bývať v dome Hospodinovom naveky“.

To, čo od nás Boh chce, je dôvera. Chce, aby sme mu dôverovali, že je milosrdný a že sa o nás stará. Chce, aby sme mu dôverovali, že nás túži zachrániť a nechce nás odsúdiť. Preto sa stal vteleným v osobe Ježiša.